Čo sa od apríla zmenilo v stavebnej legislatíve?

tvr bratislava stavebna legislativa

Zákony, ktoré upravujú pravidlá výstavby a územného plánovania, sa týkajú úplne každého z nás a každá nová stavba na dlhé desaťročia, možno až storočie, zmení charakter miesta, kde žijeme. Novelou troch zákonov prijal parlament zásadné zmeny v tejto oblasti. Podarilo sa – zatiaľ o jeden rok – oddialiť platnosť nového zákona o výstavbe, ktorý kritizovali samosprávy i mimovládne organizácie. Výrazné oslabenie práv občanov i obcí sa tak odkladá. Platiť však začali iné významné zmeny, ktoré sú zväčša v prospech obyvateľov. A týka sa to najmä Bratislavčanov.

Proti novému zákonu o výstavbe intenzívne vystupovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska, kde má tému stavebnej legislatívy na starosti starosta Ružinova Martin Chren. „Ak by nový zákon o výstavbe začal platiť, v Ružinove by sme sa o nových stavbách dozvedeli až vtedy, keď by sa na pozemku objavili bagre. Obyvatelia by takmer stratili možnosť chrániť svoje práva. Preto je dobré, že sa podarilo získať rok odkladu, počas ktorého sa tento zákon pokúsime výrazne zmeniť a opraviť,“ hovorí starosta.

Prijaté zmeny zjednodušili najmä oblasť územného plánovania. Ružinovská samospráva intenzívne pracuje na viacerých územných plánoch zón – medzi aktuálne prerokúvané patrí napríklad oblasť Ostredkov či Mokráň-Záhoň, pracuje sa však aj na plánoch Pošne, Prievozu, či Nív. Rovnako hlavné mesto sa v máji chystá predstaviť konečnú podobu urbanistickej štúdie nového downtownu pri ulici Mlynské Nivy.

Záväzné stanoviská

Medzi najdôležitejšie zmeny v oblasti výstavby patrí nový proces vydávania záväzných stanovísk v hlavnom meste. Po novom záväzné stanoviská k jednoduchým stavbám už vydávajú mestské časti, k ostatným stavbám magistrát, avšak mestské časti po prvýkrát v histórii získavajú aspoň oficiálnu možnosť vyjadriť sa k nim. Záväzné stanovisko obce je pritom asi najdôležitejším dokumentom, bez ktorého sa nedá stavať – a naopak, stavba, ktorá ho získa, sa už takmer nedá zastaviť.

Efektívnejšie procesy

Každá stavba, ktorá získa záväzné stanovisko, môže byť po novom povolená v tzv. zlúčenom územnom a stavebnom konaní. To znamená, že stavebník už nemusí absolvovať dve zdĺhavé konania, na jeho požiadanie sa zlúčia do jedného. Len vďaka tomuto jednému opatreniu, bežnému v zahraničí, by sa čas povoľovania mohol skrátiť až o polovicu.

Stanoviská úradov

Rôzne úrady, ktoré sa k výstavbe vyjadrujú, budú musieť konať omnoho poctivejšie. Pri mnohých súhlasoch a stanoviskách sa totiž zavádza takzvaná fikcia súhlasu. Ak príslušný úrad nezareaguje do 30 dní (alebo v inej, zákonom určenej lehote), automaticky sa berie, že so všetkým súhlasí. Rozšírila sa tiež definícia takzvanej jednoduchej stavby, ktorá môže získať stavebné povolenie v zjednodušenom konaní. Po novom sa za jednoduchú stavbu považuje už aj plne dvojpodlažný rodinný dom s pivnicou, s maximálnou výmerou do 300 metrov štvorcových.

Čierne stavby

Zaujímavosťou je aj čiastočná amnestia pre čierne stavby, ktoré sú dlhodobo užívané a nie je voči nim vedené žiadne konanie. Ak sa teda stavebník sám prizná, že má a užíva takúto stavbu, môže si ju nechať priamo skolaudovať. Proces takejto kolaudácie sa líši podľa toho, kedy stavba vznikla. Najjednoduchší je pre stavby spred roku 1976, trochu zložitejší pre stavby spred roku 1989. Stavby, ktoré vznikli po roku 1989, musia toho doložiť najviac, avšak neskúma sa pri nich napríklad miera zastavanosti. Cieľom je zlegalizovať najmä rôzne šopy, múriky, schodíky a podobné stavby, ktoré si občania často robili svojpomocne a „neriešili papierovanie“.

Najčítanejšie

Najčítanejšie